Index

Proverbs : famaky

Proverb 1Akoho avy no ilam-pamaky. [2.415 #2057, 2.653 #43]
Akoho avy ve ka ilana famaky! [2.558]
Akoho iray no hovonoina ka famaky tsara zarana no indramina. [2.558]
Akoho no rasaina, ka famaky no tadiavina. [2.974 #286]
French translationChercher une hache, alors qu’il s’agit de découper un poulet. [2.974 #286]
Même pour découper une poule, il a besoin d' une hache. [2.415 #2057]
French interpretationIl se trouve embarrassé pour un rien. [2.415 #2057]

Proverb 2Aza atao famaky manan-tsiny amin’ izay kiakiak’ akoho. [2.165 #156, 2.653 #340]
Aza atao famaky manan-tsininy amin' izay kiakiak' akoho. [2.415]
Aza atao famaky manan-tsininy amin' izay kiakiakan' akoho. [2.558]
French translationCe n' est pas à la hache qu' il faut faire des reproches quand le poulet (qu' on va tuer) crie. [2.165]
Ne le blâmez pas comme la hache qu' on blâmerait parce que le poulet crie. [2.415 #618]
French interpretationIl ne faut pas écouter les fausses dénonciations, et blâmer le chef qui fait son devoir et est obligé de punir. [2.415 #618]

Proverb 3Aza mandoa lasiray raha voa famaky. [2.165 #1693, 2.415 #5981]
Aza mandoa lasiray raha voan' ny famaky. [2.558 #666]
French translationNe payez pas encore trente centimes quand on vous a donné un coup de hache. [2.415 #5981, 2.165]
French interpretationC' est vous qui devriez recevoir une compensation! [2.165]
Exigez un dédommagement. [2.415 #5981]

Proverb 4Aza mitabataba tonga rafozana : akoho iray no hovonoina ka telo lahy no asaina mindram-pamaky. [2.558]
Aza mitabataba tonga rafozana : akoho iray no vonoina, ka fito lahy no mitsangana. [2.415 #1439, 2.653 #645]
Aza mitabataba tonga rafozana : atodi-akoho no laoka, ka antsy solanga no zahana. [2.558 #783]
Aza mitabataba tonga rafozana : atodiakoho no laoka, ka famaky no tadiavina. [2.415 #1440, 2.653 #644]
Dedaka tonga rafozana : akoho no hovonoina ka telo lahy no asaina mitsangana. [2.558 #974]
Dedaka tonga rafozana : ka famaky no indramina ary sikina no henjanina, nefa akoho no ho laoka. [2.558]
Dedaka tonga rafozana, ka trano bongo ka asiam-pandri-baratra; akoho ka nindramam-pamaky; vola venty ka ampanjanahina; eranambatry ka atao telo fonosana. [2.165]
Dedaka tonga rafozana : trano bongo ka asiam-pandri-baratra ; akoho ka nindramam-pamaky ; vola venty ka ampanjanahina ; eranambatry ka atao telo fonosana. [2.415 #1442]
Mitabataba tonga rafozana, akoho iray no vonoina, ka dimy no mamono. [1.1]
Malagasy interpretationMihetsiketsika be, nefa tsy hita izay vita, lasan-ko vavany. [1.1]
French translationFanfaron qui reçoit ses beaux-parents : il n' a qu' une cabane et il y met un paratonnerre ; il n' a qu' un poulet et il emprunte une hache à découper ; il n' a que 80 centimes et il les prête à intérêt ; il n' a qu' un sou et il l' enveloppe trois fois. [2.415 #1442]
Ne faites pas tant de bruit comme une bru qui reçoit la visite de sa belle-mère : il y a des oeufs pour manger avec le riz, et elle demande une hache pour les casser. [2.415]
Ne mettez pas tout sens dessus dessous comme un gendre qui reçoit la visite des beaux-parents : sept hommes se lèvent pour tuer une poule. [2.415 #1439]
Un vantard recevant la visite de ses beaux-parents: sa maison n' est qu' une cabane et il y met un paratonnerre; il n' a qu' un poulet (à offrir), et il emprunte une hache (comme s' il avait du bœuf); il n' a que quatre-vingts centimes, et il les prête à intérêt: un sou, et il l' enveloppe trois fois. [2.165]
French interpretationCe proverbe disait l' empressement des gendres à recevoir les beaux-parents ; il se disait aussi des gens parlant haut et troublant tout. [2.415 #1439]
Se disait des gens qui parlaient haut et voulaient dominer. [2.415 #1440]

Proverb 5Famaky tapa-jarana, ka manatona ny hazo ; lakana tapa-kofehy, ka manatona ny ony. [2.653 #892]
Famaky tapa-jarana manatona ny hazo, lakana tapa-kofehy manatona ny ony. [2.558 #1066]

Proverb 6Famaky tsy mahafira hazo : ampitso andro koa. [2.415 #3672, 2.653 #893]
Famaky tsy mahafira hazo, rahampitso andro koa. [2.558 #1067]
French translationHache qui ne peut pas couper un arbre d' un seul coup : demain est encore un jour. [2.415 #3672]
French interpretationIl ne faut pas vouloir tout faire à la fois ni se décourager. [2.415 #3672]

Proverb 7Famaky tsy miambozon-kena, ny tompony indray tsy hajaina. [2.415 #3839]
Famaky tsy nomem-bozon-kena : ny tompony no tsy nahamena-maso. [2.558]
Famaky tsy nomem-bozon-kena : ny tompony no tsy nizaran-kenamaso. [2.558]
Famaky tsy nomem-bozon-kena : ny tompony no tsy noraharahaina. [2.558]
Famaky tsy omem-bozon-kena: ny tompony no tsy izaran-kenamaso. [2.415 #3840, 2.653 #894]
Ny famaky no tsy nomem-bozon-kena, dia ny tompony no tsy mahamena-maso. [2.558 #2950]
Ny famaky no tsy omem-bozon-kena: ny tompony no tsy mahamena-maso. [2.165 #574]
French translationHache renvoyée à celui qui l' a prêtée, sans le cou du boeuf qui est la récompense ordinaire du prêt : son maître ne reçoit pas les égards qu' il attendait. [2.415]
Hache renvoyée sans le collier d' usage, c' est-à-dire le cou du boeuf : son maître est encore plus blessé qu' elle, de ce mépris des convenances. [2.415 #3839]
Une hache (empruntée) qu' on renvoie sans y joindre un morceau de viande du cou; c' est un manque de respect envers son propriétaire. [2.165]
French interpretationCe proverbe se disait de ceux qui ont rendu des services, ordinairement rétribués, et ne reçoivent rien en retour ; le prêteur de hache recevait en récompense le cou du boeuf, le prêteur de la corde recevait le feuillet du boeuf. [2.415]
Il s' agit d' une hache à découper la viande, en la renvoyant le boucher devait, selon l' habitude, y joindre un morceau de viande du cou. [2.165]
Ne pas être payé de retour. [2.415 #3840]

Proverb 8Famaky zaran' ambay, ka ny antsika naomba ny azy mahafaty antsika. [2.415 #1072]
French translationHache à manche de bois d' ambay : ce qui est à nous, emmanche ce qui est à eux, pour nous donner le coup de la mort, disent les arbres de la forêt. [2.415 #1072]
French interpretationCe proverbe qui fait allusion au fer de la hache muni d' un manche de bois, se disait des parents qui prenaient parti contre leurs parents en soutenant l' adversaire dans une affiaire ou un procès. [2.415 #1072]

Proverb 9Matin-keriny ohatra ny famaky. [2.558]
Matin-keriny toy ny famaky. [2.415 #6307, 2.653 #1679]
French translationVictime de sa force comme la hache à couper le bois. [2.415 #6307]
French interpretationSe disait des audacieux. [2.415 #6307]

Proverb 10Mpanihika ka manadino tandroho; mpianala ka manadino famaky; mpitifitra ka manadino bala. [2.165 #1724]
Mpanihika manadino tandroho, mpianala manadino famaky, mpitifitra manadino basy : andao hiverina fa rahampitso manaraina. [2.558 #2594]
French translationÊtre pêcheur (au panier) et oublier son panier; être bûcheron et oublier sa hache; être tireur et oublier ses balles. [2.165]

Proverb 11Ny antsibe no banga, dia nisolo ny anjaran' ny famaky. [2.558 #186]
Ny antsibe no ho banga, fa ny hazo fikapan' ny famaky avy no nojinjany. [2.653]
Ny antsibe no ho banga, nijinjana ny hazo tsy tandrifiny. [2.415 #2543, 2.653]
French translationSi le coutelas est ébréché, c' est qu' il a servi pour abattre des arbres pour lesquels il n' était pas fait. [2.415 #2543]
French interpretationSe disait des gens se ruinant à faire des choses disproportionnées avec leur condition. [2.415 #2543]

Proverb 12Ny ondrindrano herintaona mihodidina, ka famaky kely iray ihany no azony. [2.653]
Ny ondrindrano : herintaona mihodidina ka famaky kely izay ihany no azo. [2.558 #3199]

Proverb 13Ny voa famaky indray no mandoa efatra ambatry. [2.415 #3362]
French translationCelui qui reçoit le coup de hache est condamné à payer cinq sous. [2.415 #3362]
French interpretationDans un procès, le perdant est condamné à payer les frais. [2.415 #3362]

Proverb 14Raha akoho no horasaina aza ny famaky no hetsiketsehana. [2.558 #3546]
Raha akoho no horasaina, aza ny famaky no hotadiavina. [2.165 #852]
French translationQuand vous ne voulez découper qu' un poulet, n' allez pas chercher une hache. [2.165]

Proverb 15Toy ny famaky mijinja hazo: ka ny ahy momba ny azy. [2.165 #258]
Toy ny famaky mikapa hazo, ka ny ahy no momba azy. [2.558 #4273]
French translationPareil à la hache qui abat les arbres: ce qui est à moi (c.à.d. la hache) s' en va avec ce qui est à eux. [2.165]
French interpretationLes bois ébréche la hache et en détache ainsi des petits morceaux. [2.165]

Proverb 16Toy ny ondrindrano, lefona dimy, fampohaza iray, famaky iray, ireo no nentina, nefa nosorohin' Itsaramanampy, ka tonga any an-karona fihazana. [2.558 #4341]
Tsy misy manao ho vazaha noho ny ondrindrano: lefona dimy no nentiny, fampohazarana no nentiny, ary famaky iray no nentiny; kandrefa raha nankao atsimon-drano, nosorohin' Itsaramanampy ka tonga any an-karona fihazana. [2.165 #2309]

Proverb 17Tsy mety raha akoho iray no hovonoina, ka famaky no zahana. [2.558 #4580]

Proverb 18Tsy mety raha ny voa famaky indray no mandoa lasiray. [2.415 #3374, 2.653 #3481]
Tsy mety raha ny voan' ny famaky kosa no handoa lasiray. [2.558 #4667]
French translationIl ne convient pas que celui qui reçoit le coup de hache et perd son procès, paie encore six sous pour les frais. [2.415]

Proverb 19Tsy misy fatra-piahy tena ohatra ny tsindretra, fa famaky kely iray sy katsomanta telo no entiny, fa raha tamy ny tandroho misitrika. [2.653]
Tsy misy fatra-piahy tena, toy ny tsindretra, fa famaky iray, katsomanta telo. [2.558 #4707]

Proverb 20Vozon-kena, saran' ny famaky ; taovany, saran' ny mahazaka. [2.415 #4655]
French translationLe cou du boeuf est le prix de la hache, et le feuillet le prix de la corde. [2.415]
French interpretationIl faut récompenser les services rendus et donner le prix de la chose prêtée, par exemple de la corde et de la hache qui ont servi à prendre et tuer le boeuf. [2.415]

Index